Prečo sa nepýtať PREČO?

Máloktorá otázka pôsobí v našich vzťahoch ako olej na oheň viac, než otázka začínajúca slovíčkom “Prečo ...?”

Prečo si to poukladal takto?

Prečo hovoríš so mnou takto?

Prečo nikdy nerobíš to, čo ti poviem?

Prečo ma nikto neposlúcha?

(V posledných príkladoch dokonca s ďalším zakázaným slovom ´nikto´.)

Toto sú len ukážky otázok, ktoré neslúžia až tak na získavanie informácií, ale skôr na ventiláciu našej frustrácie, nesúhlasu, hnevu, skamania, niekedy aj sebaľútosti.

Z akého dôvodu sú vnímané takmer vždy ako útok? (Všimnite si, že sa pýtam špecificky na dôvod!)

Možno podvedome, ale v podstate nimi komunikujeme často nepriateľstvo a naznačujeme, že predpokladáme na druhej strane istú formu zámerného negatívneho úmyslu. Ak k tomu pridáme aj príslušný tón a neverbálne prejavy, zaručene sa dostaví výsledok - hádka v plnom prúde.

Dobrou správou je, že až tak ďaleko to nemusí zájsť. V komunikácii veľmi často zavážia iné prvky než samotné slová.

Čo teda robiť? Ako sa vyvarovať otázkam "Prečo..."?

V prvom rade platí: povedzme to, čo potrebujeme povedať.

Väčšina z nás je po celý deň bombardovaná informáciami zo všetkých strán, ktoré potrebujeme spracovať, porozumieť im, vyhodnotiť ich. Nehovorme teda v rébusoch!

Rodina je v našich životoch prvoradá. Obdarujme svojich najbližších darom čistej komunikácie!

Namiesto výčitky začínajúcej slovom "prečo" radšej

• poprosme ich o pomoc
• konštatujme stav ako ho vidíme a pýtajme sa na možnosti riešenia.
• dajme im na výber - Máš na to teraz čas? Potrebuješ najskôr niečo dokončiť?

Porozprávajme sa a vyriešme to!